reklama

Pojem "politická strana"

V tomto článku sa chcem venovať teoretickému vymedzeniu pojmu „politická strana“, s ktorým budem neskôr (v ďalších príspevkoch) pomerne často pracovať. Aj napriek tomu, že ide o pojem všeobecne známy, z teoretického hľadiska neexistuje definícia, ktorá by bola všeobecne akceptovaná. Načrtnem preto aspoň základné snahy o jej definovanie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Združovanie v politických stranách a hnutiach je jedným zo základných foriem výkonu združovacieho práva občanmi. Vytvárajú sa prostredníctvom neho subjekty, ktoré spájajú občiansku spoločnosť so štátom – politické strany. Ich význam podčiarkuje i skutočnosť, že väčšina štátov obsiahla úpravu ich postavenia do ústavy : „Občania majú právo organizovať sa slobodne v stranách, aby demokratickou metódou súťažili za účelom určenia národnej politiky.“(čl. 49 talianskej ústavy). „Politické strany sú prejavom politického pluralizmu, spolupôsobia pri tvorbe a prejave vôle ľudu a sú hlavnými nástrojmi politickej účasti.“ (čl. 6 Ústavy Španielska). „Všetky strany podporujú vytváranie a prejav politickej vôle občanov.“ (čl. 11 bulharskej ústavy). „Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich.“ (čl. 29 ods. 2 Ústavy SR). Práve toto ustanovenie stanovuje politickým stranám osobitné miesto medzi ostatnými formami združovacieho práva. Implicitne z neho totiž vyplýva, že strany zaujímajú v spoločnosti špecifické miesto a majú mať preto osobitný status. Názory občanov na význam ich existencie sa rôznia – niektorí ich považujú za skorumpované, iní za zbytočne drahé a ďalší za nevyhnutné. Bez ohľadu na názor sa však nedá poprieť skutočnosť, že sa stali spoločenským článkom, jej súčasťou. Nenahraditeľnou súčasťou. Hoci sa politológovia nevedia zhodnúť na spoločnej výstižnej teoretickej definícii, faktom zostáva, že ide o združenie občanov, ktoré ako jediné v celej komplexnosti spája občiansku spoločnosť, v ktorej má základ, so štátom. Práve tento fakt robí strany špeciálnymi, fakt že plnia úlohy vo verejnom záujme a aj napriek tomu sú oddelené od štátu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pre laikov je pojem politickej strany pomerne jasný - politicky organizovaná skupina ľudí bojujúca o možnosť riadiť na určitý čas smerovanie štátu. Pre politológov to však nie je ani zďaleka také jednoznačné a doteraz neexistuje jednotná definičná zhoda tohto pojmu.

Petr Fiala, vedúci katedry politológie katedry sociálnych štúdií na MU v Brne, dokonca zašiel tak ďaleko, že tvrdí : „Je principiálne nemožné vytvoriť všeobecnú definíciu politickej strany.“[1] Nepopiera však jej vytvorenie vo vzťahu k určitému územnému vymedzeniu (konkrétne spomína euroamerický sektor - ide o tzv. geografickú redukciu), jej definovanie v období po druhej svetovej vojne (časová redukcia) a pre demokratické politické systémy (obsahová redukcia). Pri definovaní je teda podľa neho potreba redukovať kritériá, čím dospejeme k získaniu "adekvátnych neminimálnych definícií.“[2]

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S názorom nemožnosti všeobecného vymedzenia súhlasia aj autori, ktorí sa vo svojej tvorbe orientujú primárne na problematiku politických strán - Francúz Maurice Duverger sa týmto pojmom ani nezaoberá a Klaus von Beyme sa mu úmyselne vyhýba. Poľský politológ Szymon Chodak navyše tvrdí, že žiadne slovné vymedzenie nie je potrebné, pretože už z každodenného života je každému jasné, o aký druh inštitúcie ide.

Na druhej strane však existuje skupina politológov, ktorí sa pokúšajú definične zachytiť význam politickej strany. Jedným z prvých bol Edmund Burke, ktorý v roku 1770 označil politickú stranu ako „organizovaný celok ľudí, ktorí sa združujú, aby spoločnými silami presadili určitý princíp, na ktorom sa zhodujú.“[3] Samozrejme, že takéto zjednodušené vymedzenie politických strán, ako organizovaných celkov usilujúcich sa o všeobecné dobro, dnes neobstojí. Chápanie všeobecného dobra je totiž logicky pre každú stranu iné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V neskoršom období (v roku 1919) označuje Max Weber za hlavný cieľ politických strán „...získanie moci alebo vplyv na rozdelenie moci.“[4] Prioritou sa stáva moc a jej ovládnutie spoločenstvom osôb so spoločnými cieľmi. V roku 1942 Joseph A. Schumpeter vyslovuje podporu Weberovmu názoru a úplne zavrhuje uskutočňovanie všeobecného dobra organizáciami v politike. Takáto komparácia dvoch klasických definícií, resp. chápaní politických strán ako snahy všeobecného dobra a snahy získať moc, pretrvávala až do konca 50-tych rokov 20. storočia.

Najvšeobecnejšie sa pokúsil definovať politické strany Thomas Hodgkin, ktorý za ne označuje „všetky politické organizácie, ktoré sami seba vnímajú ako strany a ktoré sú takto aj všeobecne prijímané.“[5] Veľmi všeobecne sa snažil ohraničiť tento pojem aj Giovanni Sartori, presadzujúci tzv. minimálnu definíciu platnú pre všetky geografické priestory : "ide o politickú skupinu, ktorá sa zúčastňuje volieb a je schopná ich využiť k umiestneniu svojich kandidátov do verejných úradov.“[6]

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z lingvistického hľadiska je termín "politická strana" odvodený z latinského slova pars, znamenajúceho časť, strana. Z toho vyplýva, že ide o časť, odlišujúcej sa od ostatných častí rovnakého celku. S odvodenými pojmami sa potom stretávame v celej rade jazykov (anglické party, nemecké Partei, francúzske parti, zo slovanských ruské partija a poľské partia). Vzťah celok časť pritom nezostáva len v rovine jazykovej, ale prenáša sa aj do praxe : špecifiká a základné črty časti, jej miesto vo vnútri celku, vzťah k ostatným častiam celku a podobne. V slovenskom pojme strana však chýba práve odlíšenie časti od celku, ktoré je často obsiahnuté v moderných definíciách politických strán (aj keď často len nepriamo).

Porovnávanie názorov jednotlivých autorov pri definovaní politických strán je zložité aj z dôvodu historického vývinu tohto pojmu, kde je jeho súčasný význam podstatne iný ako v 19. storočí. Každý má na tento pojem vlastný názor, ktorý sa čiastočne prekrýva a čiastočne odlišuje od názorov ostatných politológov. Dnešné vnímanie politických strán môžeme pritom datovať až od 60-tych rokov minulého storočia.

Ako základ moderného chápania tohto pojmu slúžia kritéria Josepha La Palombaru a Myrona Weinera, podľa ktorých je politická strana „trvalou organizáciou schopnou prežiť svojho zakladateľa (1), udržiavajúcou vzťahy v celoštátnom meradle (2), ktorej cieľom je dosiahnutie a výkon moci (3), pričom sa zúčastňuje na volebnom procese (4).“[7] V podaní Miroslava Nováka sú tieto kritéria pri európskych stranách ešte doplnené kritériom ideológie (5). Pri hlbšej analýze však možno dôjsť k názoru, že prvé kritérium nie je pre definovanie politickej strany rozhodujúce. Ako politickú stranu, ktorá v určitej historickej Etape SR zohrala svoju úlohu, by sme totiž mohli označiť Stranu občianskeho porozumenia. Hoci „neprežila“ svojich vodcov, nie je možné tvrdiť, že tento „netrvalý“ subjekt nemôže byt definovaný ako politická strana.

Na základe vyššie uvedených myšlienok môžeme zosumarizovať základné definičné znaky pojmu politická strana :

1. dobrovoľná a otvorená organizácia (v demokratických systémoch - obsahová redukcia Petra fialu)

2. snaha vykonávať politickú moc prostredníctvom vlastných zástupcov

3. získať politickú moc na základe volieb (Sartoriho minimálna definícia)

4. spoločné predstavy a záujmy jej členov

Pokiaľ však ide o totalitnú alebo exilovú politickú stranu, nemusí byť splnené tretie kritérium.

Okrem politologického hľadiska však môžeme politickú stranu zadefinovať aj z hľadiska právneho. To je vymedzené v zákone 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach ako "právnická osoba, ktorá sa zapisuje do registra strán".

Politická strana a politické hnutie

Politické strany je potrebné odlišovať od záujmových skupín, ktoré tvoria zoskupenia ľudí spojených určitým spoločným záujmom - či už ide o odbory, menšinové skupiny, rôzne typy lobistických skupín, študentské krídla politických strán a pod. Pojem má širší význam ako politická strana, od ktorej sa spomenuté skupiny líšia tým, že sa priamo nezúčastňujú politickej súťaže. Z histórie jasne vyplýva, že politické strany sa vyvinuli práve z nich. Úzke prepojenie možno vidieť aj dnes - mnohé záujmové skupiny totiž fungujú v rámci politických strán a mnohé sa časom pretransformujú na politickú stranu.

Jednou z foriem záujmových skupín je práve politické hnutie. Na rozdiel od strany má všeobecne voľnejšiu organizáciu, jednoduchšiu štruktúru a s ňou súvisiacu hierarchiu, bezformálnejšie vzťahy medzi členmi, radikálnejšiu formu prejavu a spravidla mladšiu členskú základňu. Často sa však stáva, že si označenie "hnutie" (prípadne spoločenstvo, liga, aliancia, únia) vloží do svojho názvu i politická strana, aby tak vyjadrila, že jej štruktúra je odlišná od ostatných strán v krajine. Takéto označenie sa stalo po zmene štátneho režimu pomerne populárne aj u nás, a tak ho niektoré strany, v snahe osloviť čo najväčšie spektrum ľudí, pridalo do svojho názvu (napríklad HZDS, KDH, HSĽS, MKDH). Išlo však výlučne o pridanie názvu, nie definičných znakov, ktoré sa s hnutím spájajú.

Náboženská politická strana

Náboženské politické strany sú špeciálnym prípadom rodiny politických strán. Ako také, našli uplatnenie i u nás, preto sa im chcem aspoň stručne venovať.

Samotné definičné vymedzenie sa odvíja od vzťahu monoteistických náboženstiev k svetskému životu. V porovnaní so sekulárnymi stranami nájdeme množstvo spoločných znakov. V prvom rade tak, ako v prípade sekulárnych politických strán aj tu zohráva významnú úlohu tzv. mocenský prvok, čiže daná politická strana sa primárne snaží získať a následne si i udržať politickú moc.

I tu má významné miesto organizačná zložka, vytváranie miestnych organizácií i snaha získať volebnú podporu verejnosti. Kľúčovým sa na rozlíšenie stáva ideologicko-programové kritérium, kde je orientácia sústredená na religiózne okruhy, akými sú rodina, vzdelanie, vzťah morálky, etiky a práva...

V sume teda môžeme konštatovať, že náboženská politická strana je organizácia ľudí (E. Burke) či dobrovoľné združenie osôb so spoločnými záujmami (Weberov prvok) a hodnotami, usilujúcim sa o o podporu verejnosti (M. Weiner), za účelom v konkurenčnom boji získať politickú moc (J. Schumpeter). V prípade náboženských politických strán však zohráva významné miesto i sprostredkovávanie teistického programu a Božích zákonov v rámci legislatívneho procesu, resp. následne v rámci výkonu moci v oblasti exekutívy. Na Slovensku sú to najmä hodnoty uznávané katolíckou cirkvou, v Izraeli ochrana a rozširovanie osadníckych komunít, v Palestíne znovuzískanie okupovaného územia (hnutie Hamas). V celosvetovom meradle môžeme spozorovať aj rozdiely týkajúce sa straníckej elity, ktorú často tvoria duchovné autority (rabíni, kňazi).

Vo väčšine definičných znakov sa však náboženské strany zhodujú so sekulárnymi politickými stranami, majú rovnaké úlohy i funkcie. Výrazný rozdiel teda spočíva len v ideologickom zameraní, kde sa chápe Boh a s ním súvisiaci nábožensky život ako nadradený životu svetskému, čiže aj politickému.

Toľko k stručnému nahliadnutiu do pojmu celospoločenského fenoménu politických strán.

[1] Fiala, P.; Strmiska, M.: Teorie politických stran. Barrister & Principal, Brno 1998, str. 40

[2] Tamtiež, str. 31-32

[3] Novák, M.: Systémy politických strán. Úvod do jejich srovnávacího studia. SLON, Praha

1997, str. 21

[4] Kulašik, P.; Tóth, R.: Úvod do politológie. Tatra Press, Liptovský Mikuláš 1998, str. 82

[5] Klíma, M.: Volby a politické strany v moderních demokraciích. Radix, Praha 1998, str. 14

[6] Říchová, B.: Úvod do soucasné politologie. Srovnávací analýza demokratických politických systému. Portál, Praha 2002, str. 89

[7] Novák, M.: Systémy politických strán. Úvod do jejich srovnávacího studia. SLON, Praha

1997, str. 22-23

Pavol Zuzčák

Pavol Zuzčák

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek reagujúci na spoločenské udalosti Zoznam autorových rubrík:  Politické stranySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu